Zasvätenie sa Márii Kráľovnej

Keď večný Otec zosiela do našich sŕdc Ducha svojho Syna, ktorý‘ volá: „Abba, Otče!“, či už v našej aktivite alebo pasivite, teda keď v nás prebúdza detskú nehu a lásku k nebeskému Otco­vi, vtedy Duch Syna v nás prebúdza detskú nehu a lásku k našej nekonečne láskavej a sladkej Matke. V tomto zmysle večný Otec nám zosiela do sŕdc Ducha svojho Syna, ktorý‘ volá: Matka, Mat­ka! Totiž jeden a ten istý Duch – Duch Kristov – vzbudzuje v du­šiach synovskú lásku i život v Márii, tak ako vzbudzuje synovskú lásku a život v Bohu. To všetko koná spôsobom, ktorý sa usku­točnil v našom Pánovi Ježišovi Kristovi. Ale to už zahŕňa ta­jomstvá, ktoré obchádzam svätým mlčaním. Každý ich však môže zakúsiť podľa miery svojej lásky.

(Marie de Sainte-Thérèse, „L’union mystique à Marie “ – Mystická jednota s Máriou)

Pri vyhlásení mariánskeho roku som takisto určil, že tento ma­riánsky rok sa skončí na budúci rok na slávnosť Nanebovzatia Panny Márie, aby sa tak zdôraznilo „veľké znamenie na nebi“, o ktorom hovorí Zjavenie svätého Jána. Takto chceme uskutoč­niť aj výzvu Koncilu, ktorá pozerá na Máriu ako na „znamenie spoľahlivej nádeje a útechy pre putujúci Boží ľud“.

Koncil vyjadruje túto výzvu nasledujúcimi slovami: „Všetci veriaci nech sa obracajú na Božiu Matku a Matku ľudí s nalieha­vými a vrúcnymi prosbami, aby ona, ktorá pomáhala Cirkvi v jej začiatkoch svojimi modlitbami, aj teraz, povýšená v nebi nad všetkých blažených a anjelov, orodovala v spoločenstve všetkých svätých u svojho Syna, dokiaľ sa všetky rodiny národov – tie, čo sa honosia kresťanským menom, ako aj tie, čo ešte nepoznajú svojho Spasiteľa – šťastlivo zhromaždia v pokoji a vo svornosti v jediný Boží ľud na slávu Najsvätejšej a nerozdielnej Trojice“ (LG 69).

(Ján Pavol II., Redemptoris Mater, 50)