Otec Peter Dufka SJ uvažuje nad mariánskou úctou a predkladá viacero podnetov a obrazov na túto tému. Autor je prorektorom Pápežského kolégia Russicum a prednáša na Pápežskom východnom inštitúte v Ríme.
V čase pontifikátu Jána Pavla II. som pracoval vo Vatikánskom rozhlase a neraz som prekladal príhovory pápeža. Poznal som už takmer naspamäť ich štruktúru. Pred koncom tam nikdy nechýbala invokácia, spomienka alebo prosba k Panne Márii. Neskôr som s prekvapením zistil, že mariánska úcta nechýbala takmer žiadnej výraznej osobnosti duchovného života a takmer všetci hovoria o jej tajomnom, neraz zázračnom pôsobení v ich živote. Skúsme si túto tajomnú pomoc priblížiť prostredníctvom niekoľkých obrazov.
Matka svoje dieťa nikdy neopustí, ustavične mu pomáha. Keď ho už prestane držať v náručí, neustále mu podáva ruku, aby zmenšila počet pádov, o ktorých vie, že prídu – inak by sa nenaučilo chodiť. A keď už chodí samostatne, neprestáva ho držať a dvíhať svojím slovom a povzbudeniami rôzneho druhu. No a keď už je tak ďaleko, že jej hlas nepočuje alebo niekedy i nechce počuť, stále ho nosí vo svojom srdci a posiela k nemu svoje požehnania. Toto je obraz pozemskej matky, ktorá prirodzene stále nosí v srdci svoje dieťa. Lenže toto všetko sa odohráva i v duchovnej oblasti, vo vzťahu k našej Nebeskej matke. I ona nás podobne drží v náručí, podáva nám pomocnú ruku, povzbudzuje nás svojím slovom a nosí nás vo svojom srdci. Robí to iným spôsobom, ako pozemská matka, ale jej sprevádzanie citlivé srdce jasne zachytáva. Skúsim si všimnúť niekoľko jej podnetov, prostredníctvom ktorých môžeme vnímať jej jemné sprevádzanie.
1. Panna Mária nás nabáda k bdelosti. Toto jej jemné nabádanie citlivá duša zachytáva v podobe jemných vnuknutí, akýchsi duchovných podnetov či impulzov. Bdelosť zaiste súvisí s rozlišovaním duchov a je istou silou, ktorá dokáže odolať pokušeniam. Treba vedieť o tajomstve zla, ktoré na nás útočí denne v mnohých maskovaných podobách. Tu je úloha Panny Márie jedinečná, veď si len spomeňme na slová Sv. Písma z knihy Genezis po prvotnom hriechu prarodičov, kedy Boh povedal hadovi: „Nepriateľstvo ustanovím medzi tebou a ženou, medzi tvojim potomstvom a jej potomstvom. Ono ti rozšliape hlavu a ty jej zraníš pätu.“ Tieto prorocké slová adresované diablovi poukazujú na ženu, Pannu Máriu, ktorá rozšliape hlavu hadovi. Je silou, ktorú má práve ona proti diablovým pokušeniam a ktorou nás nabáda k bdelosti.
2. Panna Mária zjemňuje naše srdcia a robí ich vnímavými na potreby iných.Ľudstvo vždy rástlo i upadalo s rastom i úpadkom citlivosti a súcitu. Bez súcitu sa bezbreho šíri arogancia, agresivita a nenávisť. Desivé príklady straty citlivosti či súcitu však nie sú zďaleka len vecou minulosti.
Na bezcitnosti vojen vo svete sa istým spôsobom zúčastňujeme dnes už všetci. Veď už sme si prakticky zvykli na to, že každú chvíľu si môžeme v správach pozrieť, ako v nejakej krajine rozvášnené davy lynčujú, alebo vešajú svojho práve zlikvidovaného vodcu. I tu je sprevádzajúca pomoc Panny Márie niečím, čo nič nenahradí. Dáva rásť citlivosti a súcitu s inými.
3. Panna Mária nás sprevádza na ceste vnútornej čistoty. V latinčine sa používa výraz „purus“, čo znamená čistý, rýdzi, originálny. Toto slovo vyjadruje pôvodný, prirodzený stav človeka. Ide o pôvodný stav človeka, v akom sme vyšli z Božích stvoriteľských rúk. Lenže je tu dedičný a osobný hriech, ktorý tento náš vnútorný priestor znečistí, a preto sa musíme počas nášho života neustále duchovne očisťovať. Duchovná očista sa uskutočňuje sviatosťou zmierenia, ale i pohľadom na vzory čistoty, akým je predovšetkým Panna Mária.
Nedávno som cestoval vlakom a pozoroval bezstarostnosť dieťaťa, sprevádzaného istou matkou. Človeka zaťaženého mnohými starosťami takýto pohľad občerství. Akoby sa načas zbavil nesenej ťarchy a uvedomil si jej relativitu. Je to niečo podobné, ako keď sa pozeráme na umelecké dielo. Ak sa ho naučíme vnímať, vnímaná krása nás podvedome formuje a mení. Človek sa postupne mení na spôsob toho, čo vníma, čo si vpustí do svojho srdca. Pohľad na P. Máriu nás takto vnútorne očisťuje a mení.
Toto je niekoľko aspektov duchovného sprevádzania Panny Márie, ktoré však vníma len citlivé srdce. I tu platí stará pravda púštnych otcov, že totiž „len podobný rozumie podobnému“. Naše srdce by sa malo aspoň čiastočne pripodobniť jej srdcu, ak chceme zakúsiť jej jemné sprevádzanie.
Jeden z mojich najsilnejších duchovných zážitkov z detstva bolo vidieť našu mamu, ako sa modlí pred veľkým obrazom Panny Márie, ktorý sme mali v spálni. Kľačiačky s očami upretými na obraz a so zopnutými rukami šepkala svoje modlitby. Neprekážal jej v tom ani hlasne pustený televízor vo vedľajšej izbe a ani búchajúce dvere či hlasný rozhovor členov rodiny. Raz nám ako deťom povedala: „Netušíte, koľko vecí som si vyprosila pred týmto obrazom.“ Keď som mal 15 rokov, náš otec dostal ťažkú mozgovú príhodu. Do nemocnice ho odviezli priamo z pracoviska. Lekár, ktorý bol zhodou okolností náš rodinný priateľ, nám jasne naznačil, že otec tento stav neprežije, alebo ak áno, tak zostane ochrnutý na celom tele. Dodnes si pamätám, ako sme všetci kľačali pred týmto obrazom a úpenlivo prosili Pannu Máriu za život nášho otca. Otec nielen že mozgovú príhodu prežil, ale žil ďalších 20 rokov bez najmenších následkov.
Keď som sa oveľa neskôr pýtal mamy, za čo sa tak dlho modlí pred obrazom Panny Márie, povedala, že za naše budúce manželky. V rodine sme traja bratia a jedna sestra. Vtedy sme mali niečo po dvadsiatke. Panna Maria však mamu vyslyšala iným spôsobom. Všetci traja bratia sme sa stali kňazmi.
Každý rok, pokiaľ mohla, chodievala na mariánske pútnické miesto na Morave, k Matke ustavičnej pomoci. Keď som sa jej raz pýtal, prečo tam chodí, odpovedala: „Ja som Panne Márii dala sľub a sľuby sa majú plniť.“ Nikdy som sa nedozvedel motívy jej sľubu, ale jasne som vnímal vážnosť okolností, za ktorých vznikol a vernosť, s ktorou ho plnila.
Milí priatelia, zaiste je medzi nami nemálo tých, ktorí majú podobné skúsenosti s pomocou a sprevádzaním Panny Márie. Neexistuje človek, ktorý by jej pomoc nepotreboval. Využime tento mariánsky mesiac máj na prehĺbenie vzťahu k Nej a častejšie jej v tichej modlitbe predkladajme svoje prosby, radosti i bolesti. Ona ich isto vypočuje, veď je matkou, ktorá nosí každého jedného z nás vo svojom srdci.
Prevzaté z Vatikánskeho rozhlasu, dňa 07-05-: http://www.archivioradiovaticana.va/storico/2017/05/07/peter_dufka_sj_duchovn%C3%A9_sprev%C3%A1dzanie_panny_m%C3%A1rie__/sk-1310618