Apoštol Panny Márie

Autor textu: o. François – Xavier Wallays

Povolanie byť apoštolom Panny Márie

Aby sme mohli v každodennom živote správne žiť zasvätenie sa Panne Márii, treba pochopiť jeho účel. Zasvätenie sa je prostriedkom potrebným na to, aby z nás urobil poslov Božieho plánu spásy. Druhý vatikánsky koncil prorocky hovoril o príchode nových Turíc: Turíc mariánskych, mystických, zosielaných na chudobných duchom. Preto Panna Mária vzbudzuje zástupy svojich apoštolov.

Čo znamená stať sa apoštolom?

Pre Rodinu Panny Márie, Kráľovnej pokoja je charakteristické to, že plne prijíma posolstvo sv. Grigniona z Montfortu, ktorý o apoštoloch prorocky hovoril a vo svojej vízii ich vnímal ako ľudí zapálených novým ohňom. Zároveň sa opiera o odkaz sv. Terézie z Lisieux, učiteľky Cirkvi: žiť ako celkom maličkí a v úplnej skrytosti.

Dobro, ktoré konáme má účinok najmä vtedy, ak necháme urobiť zo seba apoštola, ak máme ducha apoštola. Aký je rozdiel medzi obyčajným apoštolátom, čiže konaním dobrých skutkov a tým, mať ducha apoštola? Zosobneným príkladom je Ján Pavol II.

Aký by mal byť apoštol

1. Žije vo viere: chudobný v duchu

Vlastnosťou apoštola je život vo viere. Opiera sa o vieru, lebo sa naučil pozerať pohľadom viery. Kedy žijeme z viery? Keď sa už nedá robiť nič iné, keď sa už nemôžeme opierať o seba samých, o svoje schopnosti. Znamená to dovoliť Bohu, aby nás zapojil do svojich plánov, ktorým budeme čoraz menej rozumieť a ktorým budeme musieť dôverovať.  Konať vo viere znamená opierať sa len o svoju úbohosť. Nemôžeme sa stať ľuďmi viery bez toho, aby sme si zvolili chudobu v duchu. Stať sa apoštolom znamená naučiť sa radostne odovzdávať všetko, čo nám život vezme. Nie je ťažké byť malým, nie je ťažké byť chudobným. Ťažké je prijať to, že takými zostaneme, že sa vo svojej biede budeme opierať len o Boha. (duchovná cesta svätej Terézie s Lisieux)

2. Je vytrvalý v modlitbe

Miestom, kde apoštol zápasí, je práve modlitba. Modlitbový zápas  je jeho špeciálny záväzok. Neznamená to byť iba človekom, ktorý venuje modlitbe mnoho času, ktorý  vie modlitbu pekne formulovať, ktorý sa modlí za iných. Pre apoštola Panny Márie je dôležité kráčať vpred so zbraňou Kristovho víťazstva – s modlitbou,a niekedy k nej primiešať  soľ pôstu (porov. Mt 17,21; Mk 9, 29).  Znamená to viesť modlitbový zápas prijatím kríža, pričom kríž tu neznamená utrpenie, ale predstavuje situáciu či prekážky, ktoré treba prekonávať modlitbou.

Sv. Grignion z Montfortu bol sklamaný, keď išiel niekam kázať a zistil, že nevznikajú žiadne prekážky ani napätia, akoby tam neexistoval žiaden odpor. Hovorieval : „Nie je s tým spojený žiaden kríž… To je kríž! Ak niet kríža, to je kríž!“.

Nezostať stáť na dosiahnutej úrovni, ale tešiť sa zo všetkých výziev, ktoré Boh pred človeka postaví. Len jedno je potrebné: v modlitbe treba vytrvať, lebo modlitbe neodolá nič. Na modlitbe musíme  byť „závislí“, inak z nás  apoštoli nebudú.

Modlitba znamená, že som stále upriamený na Boha. Mária, Nepoškvrnené Počatie, hľadí na Boha neprestajne, ona je zosobnená modlitba. Treba sa ponoriť do modlitby s Máriou, ktorá nás chce naučiť žiť v dôvernosti s Najsvätejšou Trojicou. Preto nám v posolstvách hovorí trikrát: modlite sa, modlite sa, modlite sa.

(o.Philippe Mascarel)

3. Je človekom Božieho slova

Apoštol Panny Márie je človek ponorený do Božieho slova, skúma ho a konfrontuje sa s ním. Neznamená to, že musí byť teológom. Pre apoštola sú podstatné slová Panny Márie:

„Urobte všetko, čo vám povie.“ (Jn 2, 5)

Aby sme to mohli urobiť, musíme Ježiša najprv počúvať – takpovediac celkom sa pohrúžiť do Slova, ktoré sa stalo Telom. Preto je potrebné každý deň sa modliť s Božím slovom.

Istý biskup žiarlil na svätého Augustína: – Ty máš šťastie: čítaš v Božom slove tak, akoby ti Boh dal výnimočný dar a všetko ti odhalil.–
Svätý Augustín odpovedal: – Mýliš sa. Každý deň žobrem od Boha dva ‚haliere vdovy‘ z pokladu jeho slova. Ale robím tak každý, každučký deň.–

4. Je na ceste k vnútornej slobode

Cesta k vnútornej slobode znamená, že v  každodennom živote úplne zveríme, zasvätíme Panne Márii všetky svoje hmotné prostriedky bez toho, aby sme mali strach z ich straty alebo ich dávania, pretože všetko patrí jej.

Prvý zápas budú peniaze, lebo peniaze sú bohom tohto sveta. Treba zanechať dvojkoľajnosť svojho rozumu naprogramovaného spolovice na Božie kráľovstvo a spolovice na tento svet. V zmene zmýšľania možno, žiaľ,  zostať na polceste. Božie slovo hovorí: „Máte odložiť starého človeka…a obnovovať sa duchovne premenou zmýšľania“.(Ef 4, 22,23) 

V službe Božiemu kráľovstvu máme spravovať veľa vecí. Ak si z nich však urobíme – hoci aj v Božom mene – svoje vlastné veci, ktoré sa budeme báť používať spolu s inými, stratiť alebo dávať, tak strácame ducha apoštola.

5. Je človekom svornosti

Písmo prirovnáva apoštola k architektovi. Svätý Pavol hovorí: „Ako dobrý staviteľ som položil základy. Iní budú stavať.“ (1 Kor 3,10) Rodina Panny Márie, Kráľovnej pokoja, je školou na výchovu apoštolov; Nebuduje si v Cirkvi ďalšiu „izolovanú kaplnku ani hnutie“ pre svojich. Naopak, cíti potrebu spoločenstva, potrebu spojiť sa so všetkými živými údmi Kristovho Tela. Nemôže v Cirkvi pohŕdať ničím, potrebuje vnímať, počuť, uznať a milovať všetko čo je v nej živé. Potrebujeme jedni druhých navzájom, aby sme si pomáhali vrastať do múdrosti Božích ciest. Preto apoštol Panny Márie má byť ochotný pozerať sa do tváre tajomstvu kríža pri budovaní spoločenstva a nestať sa „vlastníkom“ prijatých milostí; má prekročiť všetky osobné sympatie či nesympatie, nikdy nehovoriť zle o svojom blížnom, ale byť výsostne človekom svornosti.

Zasvätenie sa je pomôckou k tomu,
aby sme dozreli na Máriiných apoštolov,
ktorí sa chcú stať ľuďmi
na Božiu slávu a podľa jeho plánov.

Byť apoštolom Panny Márie je povolanie,
ktoré má eschatologický rozmer.