Heslo
neha – bolesť – horlivosť

(prijaté na Križevci)

Neha

(9) Neha (vľúdnosť). Je blahoslavenstvom tichých, pretože nová zem, oplývajúca mliekom útechy a medom tej najnežnejšej lásky, obnovený raj – Máriino lono, zasľúbená zem – patrí práve im ako záloha a preddavok večnej blaženosti.

(10) Neha (vľúdnosť). Jedinečný a výsadný vzťah, nevýslovná útecha, ktorú Boh prisľúbil: „Budete sať, v náručí vás budú nosiť a na kolenách láskať. Ako keď niekoho utešuje matka, tak vás ja poteším; v Jeruzaleme nájdete útechu“ (Iz 66, 12-13). V Jeruzaleme Mária prežila ten najväčší zármutok, aký stvorenie môže zakúsiť. Zármutok ju však zaplavil preto, aby sa na nás vyliala útecha. Budeme žiť z tejto dôvernosti s ňou ako z tajomstva, ktoré nás uvádza do jednoty s Najsvätejšou Trojicou, každý deň a každú noc, v každej chvíli.

(11a) Neha (vľúdnosť). Odovzdať sa Márii, neveste Ducha – lonu, v ktorom sa znova „zhora“ zrodíme; v odovzdanosti modlitby nechať sa pretvárať na dokonalý obraz Krista, prvorodeného z bratov. Odovzdať sa Matke milosrdenstva, hlbine čistoty, po ktorej volá hlbina ľudského srdca i jeho urážky, ktorými ranilo Lásku. V najbiednejších, v tých, čo v ľudských očiach vzbudzujú najmenej lásky, uvidíme predmet Božieho zaľúbenia. Naše srdce ich bude s Máriou vyhľadávať tak, ako snúbenica hľadá svojho snúbenca.

(11b) Neha (vľúdnosť). „Aké je dobré a milé, keď bratia žijú pospolu“ (Ž 133). Kráľovstvo Srdca môže prísť iba skrze jednotu sŕdc. Panna Mária chce v týchto časoch ešte dokonalejšie obnoviť zázrak prvotného kresťanského spoločenstva tak, že zjednotí srdcia svojich maličkých, ako je jej Srdce zjednotené so Srdcom Ježišovým nehou, bolesťou a horlivosťou.

Bolesť

 (12) Bolesť. Mária nám objasňuje zmysel pravej obety. Cez jej Nepoškvrnené Srdce máme prístup k prebodnutému Srdcu Ježišovmu.

„Láska k Nepoškvrnenej nespočíva len v úkone zasvätenia, aj keby bol vyslovený s veľkou vrúcnosťou, ale aj v znášaní mnohých protivenstiev a v neúnavnej práci pre ňu.“ (sv. Maximilián Kolbe)

(13) Bolesť. Ako hovorí svätá Terézia z Lisieux (výpoveď sestry Márie od Trojice): „Darovať sa ako obeť Láske, to znamená obetovať sa utrpeniu, pretože láska žije len z obety. A keď sme sa úplne odovzdali láske, treba očakávať, že naša obeta bude strávená dokonale.“

Nedajme sa pomýliť zdanlivou jednotvárnosťou obety; jej podstatou je plameň, ktorý postupne všetko stravuje a je zavŕšením lásky na zemi, jediným pravým šťastím; radosťou, ktorej nás učí tá, ktorá je Radosťou všetkých radostí a Sedembolestnou Matkou zároveň.

Boh nemá záľubu v obete, ak nie je obetou lásky Láske. Jedinou obetou je obeta Ježiša, ktorý pri príchode na svet hovorí: „Dal si mi telo, a ja som povedal, hľa, prichádzam.“ Mária, osobitným spôsobom zjednotená s Kristovým kňažstvom, tiež povedala: „Hľa, prichádzam“, a obetovala svoje telo, srdce a dušu ako oltár aj obetný dar.  Tak sa ako prvá mohla zjednotiť s jedinou eucharistickou obetou a vyznať o tom, ktorý si vzal telo z jej tela: „Toto je moje telo, toto je moja krv.“ Mária nás svojím životom učí zmyslu obety, a to až po obetu smrti z lásky.

Zodpovedá piatim podmienkam, ktoré vyžaduje Mojžišov zákon pre dokonalú obetu (porov. P. de Condren, „L´idée du sacerdoce et du sacrifice de Jésus“ – Pojem kňažstva a Ježišovej obety):

1 – posvätenie a zasvätenie obety – nepoškvrneným počatím,
2 – odovzdanie obety – svojím fiat: „Nech sa mi stane podľa tvojho slova“,
3 – obradné usmrtenie a rozštvrtenie obety – „…a tvoju vlastnú dušu prenikne meč“,
4 – zapálenie a strávenie obety ohňom – jej smrťou z lásky a nanebovzatím,
5 – rozdeľovanie posväteného obetného pokrmu v spoločenstve – sám Ježiš nám ju dáva, aby sme ju prijali: „Hľa, tvoja Matka.“

Jej Nepoškvrnené Srdce spojené s Ježišovým Srdcom je obetované všetkým údom Kristovho mystického tela. Ako to vyjadruje svätá Terézia z Lisieux: „Poklad Matky patrí jej dieťaťu“ (báseň „Pourqoui je t’aime, ô Marie“ – Prečo ťa milujem, Mária);  Matka nás učí stať sa Božími deťmi v posväcovaní sa a v obete, učí nás milovať Božím spôsobom, to znamená úplne sa odovzdať a všetko mu zasvätiť. Preto i svätý Gregor Nyssenský mohol povedať: „Eucharistické tajomstvo je tajomstvom Panny Márie, pretože Mária je hlavným dôvodom, pre ktorý Božská moc uskutočnila také veľké veci v súvislosti s týmto tajomstvom.“  (Bernardin de Paris v „La communion de Marie Mère de Dieu“, 1658)

(14) Mária, naša plačúca Matka, Ruža uprostred tŕňov, v nás vzbudzuje zármutok srdca, smútok, ktorý privádza k ľútosti. Na ceste bolestí sa nám dáva poznať ako Kráľovná zmierenia a naša Utešiteľka:

„Keď sa trápiš pre množstvo svojich pádov, zahanbený čerňou svojho svedomia, prenasledovaný myšlienkou na Boží súd, keď sa nechávaš strhnúť vírom smútku a priepasťou beznádeje, mysli na Máriu, vzývaj Máriu!“ (Jean Jacques Olier, „La vie intérieure de la sainte Vierge “ – Máriin vnútorný život).

Na žiadosť Božej Matky sa navrátime k sviatosti zmierenia:

„Zmierte sa s Bohom a zmierte sa navzájom. Preto treba veriť, modliť sa, postiť sa a pristupovať k svätej spovedi.“ (posolstvo z Medžugoria, 26. 6. 1981)

„Ježiš má Bohu zrodiť deti svojím pokáním, svojou krvou, svojou smrťou. Keďže podstatou manželského zväzku je uviesť manželov do dokonalej jednoty citov a náklonností, ako veno, ako ich spoločný podiel Mária dostáva bolesť od svojho Ženícha, ktorého jej odovzdali na Kalvárii ako muža bolesti, ženícha krvi“ (Jean Jacques Olier, „La vie intérieure de la sainte Vierge“ – Máriin vnútorný život).

Súcit s Máriou

(15) „V Betleheme Mária nepocítila nijaký dôsledok dedičného hriechu, ktorému podliehajú matky hriešnikov (pôrodné bolesti), pretože sa stala Matkou Spravodlivého. Ale na Kalvárii, kde sa stala Matkou hriešnikov, Matkou zločincov, rodí v bolestiach a úzkostiach; stala sa Matkou svätého Jána, prvého z adoptovaných synov, ktorý je obrazom a symbolom všetkých detí Cirkvi.“ (Jean Jacques Olier, „La vie intérieure de la sainte Vierge“ – Máriin vnútorný život)

Nevesta zdieľa ženíchove pocity; Mária pod krížom prežíva tie isté bolesti ako jej Syn. Ten, kto spojí svoje srdce s Máriiným Srdcom, zakúša tie isté bolesti vykúpenia. Svätý Alfonz z Liguori cituje Ježišove slová adresované Veronike de Binasco:

„Dcéra moja, slzy preliate nad mojím utrpením sú mi veľmi milé, no pre nesmiernu lásku k mojej Matke ešte milším je mi rozjímanie nad jej mukami, ktoré znášala pod krížom.“

(16) Koniec obdobia krvavého mučeníctva prvotnej Cirkvi viedlo mužov, ktorí prahli po Bohu, k inej forme mučeníctva k mníšskemu spôsobu života: k smrti z lásky, k mučeníctvu srdca, ktorého príkladom je Mária. Je príkladom čistoty, chudoby a poslušnosti počas rodinného života v Nazarete i v ústraní v Efeze. Všetci laici, ženatí či slobodní, sme povolaní prežívať čistotu Máriinho Srdca, čistotu, ktorú obdivuhodne opisuje P. Molinier v jednej zo svojich úvah o duchovnom živote:

„V nedotknutej prirodzenosti, a osobitne v Márii, sa pohlavného života ujíma milosť skrze oheň duchovnej lásky, ktorá ho stravuje a prečisťuje. Tento proces sa prežíva ako nesmierny rozvoj a zároveň ako istý druh smrti – smrti z nadmiery života, ak tak môžem povedať; inými slovami prekonanie sa, premena, …celopal.
Zápalná obeta (celopal) sa zavŕši pod krížom; začína sa vlastne nepoškvrneným počatím a stáva sa vedomou s rozvojom Máriinej psychiky. Nie je to ešte oslávená a premenená pohlavnosť; no napriek tomu je to činnosť (úkon alebo rozvoj) v dokonalej čistote a bez konfliktu, a …nie nečinnosť či neužívanie pohlavnosti. Nie je to pochovanie či potlačenie vlastných pohlavných síl, ale neustále zriekanie sa ich rozvoja podľa ľudskej prirodzenosti, aby sa rozvinuli nadprirodzene (čo je trýznivé, avšak vedie k blaženosti) – celopal, ktorý Duch Svätý Márii neustále ponúka.
V tomto spočíva čistota. Možno ju definovať všeobecne ako rozvoj pohlavného života, ktorý si uchováva priezračnosť vzhľadom na Nekonečno alebo Najvyššie Dobro. Čistota môže byť prirodzená (jednoduché obetovanie Bohu všetkého pohlavného života), alebo nadprirodzená.“

Horlivosť

(17) Horlivosť. Využiť všetky prostriedky, aby sme sa zjednotili s Máriiným bolestným a nepoškvrneným Srdcom a aby sme všetko uskutočňovali v ňom. Modlitba bude zlatým kľúčom pre náš duchovný život; k našim obvyklým pobožnostiam pripojíme v primeranej forme pre náš život to, čo od nás Mária v Medžugorí žiada: pôst dvakrát v týždni, každodennú modlitbu celého ruženca (všetkých pätnásť tajomstiev), svätú omšu ako stredobod nášho života a mesačnú svätú spoveď.

(18) Pôst: V Medžugorí Mária pripomína, že pôst je dôležitý, a materinsky nás učí, ako ho praktizovať.

„Najlepší pôst je o chlebe a vode. Pôstom a modlitbou je možné zastaviť vojny i prekonať prírodné zákony. Skutkami lásky pôst nemožno nahradiť. Len tí, ktorí sa z vážnych dôvodov nemôžu postiť, môžu nahradiť pôst modlitbou, skutkom lásky a spoveďou, no všetkých okrem chorých žiadam, aby sa postili.“ (posolstvo z Medžugoria, 21. 7. 1982)

Pán, ktorý nás naučil, že „nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst“ (Mt 4, 4), nám chce dať poznať iný hlad, hlad po spravodlivosti, láske, svätosti. „Blahoslavení lační a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení.“ (Mt 5, 6). Pôst v nás prehlbuje tento hlad, ktorý nám prináša blahoslavenstvo, v hĺbke nás pretvára a premieňa naše ľudské chute na chuť Božiu. Vtedy pochopíme zmysel Ježišových slov: „Ja mám jesť pokrm, ktorý  vy nepoznáte.“ (Jn 4, 32). Týmto pokrmom je vôľa Boha, ktorý chce spasiť všetkých ľudí; preto chce, aby sme objavili vykupiteľský hlad a smäd po spáse sveta.

(19) Mária je Kráľovnou presvätého ruženca.

„Volám vás k modlitbe. S ružencom zvíťazíte nad všetkými ťažkosťami, ktoré satan chce uvaliť na katolícku Cirkev. Kňazi, modlite sa ruženec! Nájdite si na neho čas!“ – „Všetky vaše modlitby ma dojímajú, najmä váš každodenný ruženec.“ – „Chopte sa ruženca! Obyčajný ruženec môže urobiť zázraky vo svete i vo vašom živote.“

Tým, ktorí sa ho modlievajú, prisľubuje podiel na jej kraľovaní :

„Chcem, aby ctitelia ruženca dostali od môjho Syna milosť a požehnanie v živote, vo chvíli smrti i po smrti, aby boli oslobodení od všetkých druhov otroctva, aby sa stali kráľmi, mali korunu na hlave a v ruke žezlo a žili vo večnej sláve.“ (Panna Mária blahoslavenému Alainovi de la Roche).

Ruženec je zbraňou v boji, keď sa modlíme v súkromí, no Panna Mária nás žiada, aby sme sa ho čo najčastejšie modlili v spoločenstve bratov a sestier:

„Spôsob modlitby svätého ruženca, ktorý najviac oslavuje Boha, prináša najviac spásy pre dušu a najväčšmi zastrašuje diabla, je hlasné recitovanie alebo intonovanie v dvoch chóroch. Boh má rád zhromaždenia veriacich. (…) Náš Pán výslovne odporúčal spoločnú modlitbu svojim apoštolom a učeníkom a prisľúbil im, že zakaždým, keď sa zídu aspoň dvaja alebo traja, aby sa v jeho mene spolu modlili, on sám bude medzi nimi. (…) To je dôvod, prečo sa pni kresťania často schádzali na spoločných modlitbách napriek prenasledovaniu cisárov, ktorí im v tom bránili. Volili radšej smrť ako neúčasť na spoločných stretnutiach s Ježišom Kristom.“ (sv. Ľudovít Mária Grignion z Montfortu, „Le Secret Admirable du Très Saint Rosaire“ – Obdivuhodné tajomstvo presvätého ruženca)

(20) Horlivosť. Modliť sa tri hodiny denne čo najprirodzenejšie: v práci, vo voľných chvíľach a takisto v cirkevnom spoločenstve, usilovať sa tak o nadprirodzený dar ustavičnej modlitby a naplnenie príkazu svätého Pavla modliť sa neprestajne.

(21) Horlivosť. Vyburcovaní naliehavosťou doby predstavovať Máriino Srdce svetu a zasvätiť mu ho, odovzdať mu všetkých šíriteľov zla, všetky vojnou zasiahnuté krajiny a všetky zločiny proti pokoju a životu.

(22) Mária je prvým svätostánkom sveta, novou archou zmluvy, v ktorej sa uchováva nebeský Chlieb; je prítomnosťou, ktorá skrýva najväčšie a najkrehkejšie z tajomstiev: Slovo, ktoré sa stalo telom. Emanuel, Boh medzi nami, zaujme ústredné miesto v našich domovoch a rodinách.

V tejto dobe, keď sa zatvárajú kostoly a rodinná bunka sa rozpadá, Mária nám v „novom navštívení“ prináša Ježiša skrytého pod spôsobom Eucharistie, aby žil uprostred rodín, kde by sa mu klaňali, a on by tak osvecoval svet.

„Kto skusuje, vidí a dotýka sa tejto sviatosti? Zmysly duše. Akým zrakom? Zrakom rozumu, ak je vybavený zreničkou presvätej viery. V hostii vidí úplného Boha i úplného človeka, božskú prirodzenosť spojenú s ľudskou, telo, dušu, krv Kristovu, dušu spojenú s telom, dušu i telo zjednotené s mojou božskou prirodzenosťou bez toho, že by sa bola odo mňa oddelila“ (Ježiš sv. Kataríne Sienskej, Dialógy).

Kontemplácia tajomstva Svätej Trojice cez Máriu

(23) „Mária ako Matka Božieho Syna je Nevestou Boha Otca a Nevestou Ducha Svätého: tento slávny titul jej udelila tradícia. Božia Matka a Božia Nevesta je jediná spomedzi všetkých stvorení, kto patrí do Božej rodiny“ (Mariánska encyklopédia, Mária, TI., s. 673).

„Medzi Pannou-Matkou a Bohom-Trojicou jestvuje ten najdôvernejší, najuvedomelejší a najvnútornejší vzťah, aký sa môže vytvoriť medzi Stvoriteľom a jeho stvorením.“  (Mariánska encyklopédia, Mária, TI., s. 786).

(24) Horlivosť v odovzdávaní sa do náručia tej, ktorá uverila. Aktívna viera, ktorej jedinou starosťou je zotrvávať v láske a dúfať proti všetkej nádeji. Dôvera v Máriu, pre ktorú Pán vykonal veľké veci; kvôli nej obnovil zákony vesmíru. Počala Panna, tá, ktorá nemohla porodiť, nám dala Syna, Spasiteľa sveta. Členovia Rodiny Panny Márie, Kráľovnej pokoja, odložia všetky svoje materiálne i duchovné starosti a s vierou sa odovzdajú do Božej prozreteľnosti. Ako synovia Panny Márie s dôverou v pomoc svätého Jozefa veria, že Boh dáva to, čo žiada; vedia, že Božie dielo sa nebuduje ľudskými prostriedkami.

Obetujme všetko na úmysly Panny Márie. Vieme, že ona sa modlí na tie naše, a preto nebuďme k nej nedôverčiví kvôli starostiam o život.

Text: str. 198-205 knihy Duchovné cvičenia k zasväteniu
„Kontemplovať spoločne Kristovu tvár so srdcom Márie, našej Matky, nás ešte viac zjednotí ako duchovnú rodinu a pomôže nám prekonať túto skúšku.“

Pápež František,
gen. audiencia, 15. 1. 2020