Meditácia k 5. dňu – Mária, Matka Cirkvi

Pochopme, že nebo je vrchol dokonalosti celej bytosti, takže Panna Mária je conferens omnia verba haec in corde suo (tou, ktorá všetky slová zachovávala vo svojom srdci) a zjednotiť sa s jej srdcom znamená odpovedať na plnosť lásky.

Navyše jednota s Máriiným Srdcom nás zároveň učí prijať za svoje všetky jej túžby súvisiace so súčasnými potrebami Cirkvi. Nie je našou úlohou upresňovať ich. Zjednoťme sa so Srdcom našej Matky, ktorá sa o všetko stará. Vovedie nás do skutočnej Božej slávy a ukáže potreby svätej Cirkvi dnes.

Stotožnime sa teda s Máriou a nediktujme jej. Nechajme konať Máriu, ktorá nám môže vyjaviť určité konkrétne tajomstvo alebo priviesť k modlitbe na ten-ktorý úmysel; pravdu povediac, ak sa zjednotíme s Máriou v noci viery a nebudeme brať ohľady na osobné predstavy a túžby, umožní nám to všetko pochopiť a naplniť naše poslanie lásky voči Bohu aj našim bratom.

Odovzdajme sa Márii a dovoľme jej matersky sa tešiť z toho, že nám robí dobre, keď nám odovzdáva lásku a učí nás tak milovať svojho božského Syna i ostatné jej deti, našich bratov.

Máriino Srdce je ohniskom lásky. Prichodí nám iba zotrvať v ňom vo viere a v dôvere a roznieti sa v nás láska.

(P. Gabriel Jacquier, „La Vie Mariale, Les Camets Noirs“ – Mariánsky život, Čierne zošity)

Zasvätenie hovorí o „otroctve“ a obsahuje paradox podobný slovám evanjelia, podľa ktorých treba stratiť svoj život, aby sme ho našli (pórov. Mt 10, 39). Láska je vlastne zavŕšením slobody, ale súčasťou jej podstaty je aj skutočnosť, že niekomu patríme, čiže nie sme slobodní. V každom prípade, „nebyť slobodný“ v láske sa nechápe ako otroctvo, ale ako potvrdenie i naplnenie slobody. Zasvätenie sa v otroctve značí prostú závislosť a bezhraničnú dôveru. V tomto zmysle otroctvo (nesloboda) vyjadruje plnosť slobody takým istým spôsobom, ako evanjelium hovorí o nutnosti stratiť svoj život, aby sme ho našli v plnosti.

(Ján Pavol II., Jasná Gora v Poľsku, 4. 6. 1979)