1. deň: Korunovanie Panny Márie

Ó môj Bože,
Trojica, ktorej sa klaniam,
pomôž mi úplne zabudnúť na seba,
aby som sa usídlila v tebe nemenná a pokojná,
akoby už moja duša prebývala vo večnosti.
Nech ma nič neznepokojí a neodláka od teba,
ó môj Nemenný,
ale každá minúta
nech ma čoraz hlbšie vovedie do tvojho tajomstva.

Utíš moju dušu,
urob si z nej nebo,
svoj milovaný príbytok
i miesto svojho odpočinku.
Nech ťa v ňom nikdy nenechám samého,
nech som pri tebe celá,
a klaniam sa ti
v živej viere a celkom odovzdaná
tvojmu stvoriteľskému pôsobeniu.
Môj milý Kriste, z lásky ukrižovaný,
chcela by som byť nevestou tvojho Srdca,
chcela by som ťa zahrnúť slávou,
chcela by som ťa milovať…
až na smrť!
Cítim však svoju neschopnosť
a tak ťa prosím,
aby si ma „obliekol do seba“,
aby si zjednotil moju dušu
s každým hnutím tvojej duše,
aby si ma zaplavil,
ovládol a „nahradil“ sebou,
nech sa môj život stane
odbleskom tvojho života.
Príď ku mne,
ty sám sa vo mne klaňaj
a zadosťučiňuj ako Spasiteľ.

Ó večné Slovo, Slovo môjho Boha,
chcem ťa po celý život počúvať
s veľkou horlivosťou,
aby som sa naučila všetko od teba.
Chcem na teba upierať svoj zrak
aj v mojich temnotách, prázdnotách
a nemohúcnosti,
a zostať v tvojom jasnom svetle;
ó Hviezda moja milovaná,
uchváť ma,
aby som viac nemohla
uniknúť tvojej žiare.

Ó stravujúci oheň, Duchu lásky,
vzbĺkni vo mne,
nech sa mi v duši uskutoční
akoby vtelenie Slova;
nech mu je moje človečenstvo
novou nádobou,
kde obnoví svoje tajomstvo.
A ty, Otče,
skloň sa k svojmu úbohému stvoreniatku,
zahaľ ho svojím tieňom
a viď v ňom iba svojho Milovaného,
v ktorom máš všetko zaľúbenie.

Ó Trojica moja, moje všetko,
moja blaženosť,
nekonečná samota,
nesmiernosť, v ktorej sa strácam,
vydávam sa ti ako korisť.
Ukry sa vo mne,
nech sa ja ukryjem v tebe
v očakávaní nazerania
v tvojom svetle
na hlbiny tvojej veľkosti.

(bl. Alžbeta od Trojice)

Moje srdce prekypuje krásnymi slovami,
svoje verše venujem kráľovi.
Môj jazyk je ako pero rýchlopisca.

Ty si najkrajší z ľudských synov.
Z tvojich perí plynie milota.
Preto ťa Boh požehnal naveky.

Ty najmocnejší, pripáš si meč na bedrá;
svoju velebu a dôstojnosť.
Vo svojej dôstojnosti šťastne vytiahni, nasadni na voz
a bojuj za pravdu, lásku a spravodlivosť.
Nech ťa tvoja pravica učí konať úžasné skutky.
Tvoje ostré šípy
zasiahnu srdcia kráľových nepriateľov,
poddajú sa ti národy.

Tvoj trón, Bože, trvá naveky
a žezlo tvojho kráľovstva
je žezlo spravodlivosti.
Miluješ spravodlivosť a nenávidíš neprávosť,
preto ťa Boh, tvoj Boh, pomazal olejom radosti
viac ako tvojich druhov.

Tvoj odev vonia myrhou, aloou a kasiou
a rozveseľuje ťa zvuk harfy z palácov zo slonoviny.
Dcéry kráľovské sú medzi tvojimi vyvolenými;
po tvojej pravici stojí kráľovná
ozdobená zlatom z Ofiru.

Čuj, dcéra, a pozoruj, nakloň svoj sluch,
zabudni na svoj ľud a na dom svojho otca.
Sám kráľ zatúžil za tvojou krásou,
on je tvoj pán, vzdaj mu poklonu.
Dcéry z Týru ti prinesú dary
a o tvoju priazeň sa budú uchádzať
veľmoži národa.

Veľmi vznešená je dcéra kráľovská vnútri,
jej odevom sú zlaté tkanivá.
V pestrom rúchu ju vedú ku kráľovi;
za ňou ti privádzajú panny, jej družice.
Sprevádza ich jasot radostný,
tak vstupujú do kráľovského paláca.

Miesto tvojich otcov zaujmú tvoji synovia,
urobíš ich kniežatami nad celou zemou.
Na tvoje meno budem pamätať
vo všetkých pokoleniach.
Preto ťa národy budú velebiť
navždy a na veky vekov.