Meditácia k 4.dňu – Utešiteľka, nevesta Utešiteľa

Ty, čo si ma zrodila, buď ku mne milosrdná!

Zakaždým, keď hlbšie pocítime svoju úbohosť – po zlyhaní, v chorobe alebo v nemohúcnosti, keď nám všetko zlyhá alebo nás všetko ohrozuje – zdvihnime oči plné sĺz „beznádeje“ k našej Matke: „Ty, čo si ma zrodila, zmiluj sa nado mnou!“ a s dôverou čakajme na jej všemocný zásah. Matka nikdy neodolala volaniu a slzám svojho dieťaťa, nech by bolo predtým akokoľvek ne­vďačné.
Volajme k nej najmä preto, aby nás naučila milovať Lásku. Táto dôvera nám pomôže vždy zachovať pokoj aj uprostred otra­sov a bude Matke na slávu. „Utíš sa, dieťa moje, budeš mať trá­penia, ale ja som s tebou!…“
Hlbokou príčinou Kristovho utrpenia je ľudské zmýšľanie, ktoré sa vzpiera vtelenej Múdrosti… Panna Mária je prítomná na tejto dráme. Jej Syn a jej Boh je terčom odporu, ktorého ťarchu Mária niesla po celý život, spolu s radosťou vzkriesenia. Ten, kto odhodlane nastúpi do školy Múdrosti, je skutočným utešiteľom Ježiša a Márie, lebo sa prestal vzpierať. Kristovo utrpenie sa zmení na hlbokú radosť aj pre neho, aj pre jeho božského Učiteľa a jeho Matku, bude šťastný, že miluje a obetuje sa pre Lásku.

(P. Gabriel Jacquier, „La Vie Mariale, Les Carnets Noirs“ – Mariánsky život, Čierne zošity)

Máriino materské poslanie, ktoré sa jej zverilo, pobáda Boží ľud, aby sa s detskou dôverou utiekal k tej, ktorá je vždy ochotná vyslyšať s materskou láskou jeho prosby a účinne prísť na po­moc; preto ju veriaci vzývajú ako Potešenie zarmútených, Uzdra­venie nemocných, Útočisko hriešnikov, aby v súženiach vyprosili útechu, v chorobe úľavu, v hriechoch silu zbaviť sa ich otroctva. A ona, slobodná od akejkoľvek škvrny hriechov, vedie svoje deti k tomu, aby so všetkou rozhodnosťou premáhali hriech. A treba neustále zdôrazňovať, že toto oslobodenie od zla a z otroctva hriechu je nevyhnutným predpokladom pre obnovu kresťanského Života.

(Pavol VI., Mariánsky kult, 57)