Meditácia k 1. dňu – Korunovanie Panny Márie

Ak syn je kráľom, je správne, aby jeho matku považovali za kráľovnú a tak ju aj oslovovali. Keď Mária súhlasila, že sa stane Matkou večného Slova, od tej chvíle si zaslúžila stať sa Kráľovnou sveta a všetkých stvorení. Máriu a Ježiša spája také úzke puto, že Matka nemôže byť oddelená od kráľovskej hodnosti Syna. Treba teda pripustiť, že Matka so Synom majú nielen spoločnú kráľovskú hodnosť, ale delia sa aj o kráľovskú moc.
Ak Ježiš je Kráľom vesmíru, aj Mária je Kráľovnou vesmíru. Všetky stvorenia, ktoré slúžia Bohu, majú slúžiť aj jej. Anjeli, ľudia a všetky veci, ktoré sú na nebi i na zemi a sú podriadené vláde Božej, sú rovnako podriadené aj kraľovaniu Panny Márie. „Pokračuj teda, Mária, neprestávaj vládnuť pokojom! Nakladaj s majetkom svojho Syna celkom slobodne ako Kráľovná, Matka a Nevesta Kráľa!

Si Kráľovnou, patrí ti kráľovská moc i vláda nad všetkými stvoreniami.“

(sv. Alfonz z Liguori)

Tretí pohľad (na Nanebovzatie) vyjadrujú slová responzóriového žalmu, najmä jeho poetická reč: kráľovská dcéra, odetá do drahých šiat, vchádza, aby zaujala miesto vedľa kráľovského trónu: „Tvoj trón, Bože, trvá na veky, a žezlo tvojho kráľovstva je žezlo spravodlivosti“ (Ž 45,7). Vo vykúpení sa obnovuje Božie kráľovstvo, ktoré vzniklo samotným stvorením a ktoré v srdci človeka narušil hriech.

Mária, Matka Vykupiteľa, má účasť na tomto kráľovstve slávy a jednoty s Bohom vo večnosti ako prvá. Jej narodenie pre nebo je definitívnym začiatkom slávy, ktorú synovia a dcéry tejto zeme majú dosiahnuť v Bohu mocou Kristovho vykúpenia.

Napokon, vykúpenie je základom premeny dejín vesmíru v Božie kráľovstvo. Mária je prvou z vykúpených. Práve na nej sa začalo pretvorenie vesmíru v Božie kráľovstvo. Toto vyjadruje tajomstvo jej nanebovzatia: narodenie pre nebo, s dušou a telom.

(Ján Pavol II., Lurdy, homília 15. 8. 1983)