Meditácia k 4. dňu – Mária, Kráľovná pokoja

Mária, Hviezda morská, rozjasňuje celú zem. Rozohrieva viac myseľ ako telo, podporuje čnosti a spaľuje neresti. Ona je, hovorím, tá prejasná, neobyčajná hviezda, nevyhnutne vyvýšená nad týmto veľkým a šírym morom, kde sa trbliece svojimi zásluhami a svojím príkladom.

Keď zbadáš, že sa v tomto pozemskom živote viac zmietaš uprostred víchríc a búrok, ako kráčaš po pevnej zemi, neodvracaj oči od svetla tejto hviezdy, ak nechceš, aby ťa zavalili viny. Keď sa strhnú víchrice pokušení, keď sa dostaneš medzi úskalia súžení, pozri na hviezdu, volaj Máriu. Keď tebou zmietajú vlny pýchy, ctibažnosti, ohovárania, žiarlivosti, pozri na hviezdu, volaj Máriu. Keď loďkou tvojej duše otriasa hnev alebo lakomosť alebo žiadostivosť tela, pozri na Máriu. Keď ťa desí veľkosť výčitiek, keď ťa ľaká špinavé svedomie, keď sa hrozíš prísneho súdu a už ťa chce pohltiť pažerák zármutku a priepasť zúfalstva, mysli na Máriu.

V nebezpečenstvách, v úzkostiach a v pochybnostiach mysli na Máriu, vzývaj Máriu. Jej meno nech nezíde z tvojich úst, nech nevymizne z tvojho srdca. A aby si získal podporu jej príhovoru, nezabúdaj na príklad jej života. Nasleduj ju a nebudeš blúdiť. Ju pros a nikdy nebudeš bez nádeje. Na ňu mysli a nikdy sa nezmýliš.

(sv. Bernard)

Obetovaný Boží Baránok žije so znakmi umučenia vo svetle zmŕtvychvstania. Len on jediný vládne nad všetkými udalosťami dejín: láme ich „pečate“ (Zjv 5, 1-10) a upevňuje – v čase i mimo neho – vládu života nad smrťou. V „novom Jeruzaleme“, to jest v novom svete, ku ktorému smerujú ľudské dejiny, „už nebude smrti ani žiaľu; ani náreku, ani bolesti viac nebude, lebo prvé sa pominulo“ (Zjv 21,4).

Keď ako putujúci ľud, ľud života a pre život, kráčame s dôverou do „nového neba a novej zeme“ (Zjv 21, 4), obraciame pohľad plný dôvery na tú, ktorá je pre nás znamením „istej nádeje a potechy“.

O, Mária, úsvit nového sveta, Matka žijúcich, tebe zverujeme veci života: zhliadni, Matka, na nespočetné zástupy detí, ktorým bránia prísť na svet, na chudobných, ktorí zápasia s ťažkosťami života, na mužov a ženy – obete neľudského násilia, na starých a chorých, zabitých z ľahostajnosti alebo z falošného súcitu. Daj, aby všetci veriaci v tvojho Syna dokázali otvorene a s láskou ohlasovať ľuďom našej doby evanjelium života. Vypros im milosť, aby ho prijímali ako stále nový dar, aby pociťovali radosť a vďačnosť z jeho slávenia po celý život, vypros im odvahu, činné a vytrvalé svedectvo o ňom, aby mohli budovať so všetkými ľuďmi dobrej vôle civilizáciu pravdy a lásky na česť a slávu Boha Stvoriteľa, ktorý miluje život.

(Ján Pavol II., Evangelium vitae, 105)