Meditácia k 2. dňu – Na prahu domu Svätej rodiny

(PÚ) Kto sa takto dobrovoľne zasvätil a obetoval Ježišovi Kristovi skrze Máriu, nemôže už disponovať hodnotou ani jed­ného zo svojich dobrých skutkov. Každé utrpenie, všetky myš­lienky, slová a dobré skutky patria Márii, aby s nimi zaob­chádzala podľa vôle svojho Syna a na jeho väčšiu slávu. Táto závislosť však nijako neprekáža plneniu povinností životného sta­vu v súčasnosti, ani v budúcnosti.

(sv. Ľudovít Mária Grignion z Montfortu)

Treba, aby veriaci prehĺbili sami v sebe i vo svojich komu­nitách tú „poslušnosť viery“, ktorej prvým a najžiarivejším príkladom je Mária. …Musia vyriešiť vážne vieroučné rozpory, týkajúce sa tajomstva Cirkvi, a jej služby a dakedy aj o Máriinej úlohe v diele spásy.
Prečo by sme nemali na ňu všetci spoločne pozerať ako na našu spoločnú Matku, ktorá sa prihovára za jednotu Božej rodiny a ktorá „kráča“ na čele dlhého sprievodu svedkov viery v je­diného Pána, Božieho Syna, ktorý sa počal v jej panenskom lone pôsobením Ducha Svätého?
Ikona Panny vo večeradle na modlitbách s apoštolmi v očaká­vaní Ducha: nemohla by sa stať znamením nádeje pre všetkých, ktorí si chcú v bratskom dialógu prehĺbiť svoju poslušnosť viery?

(Ján Pavol II., Redemptoris Mater, 29, 30, 35)

V mariánskom živote nachádzame pôvodnú čistotu, jednodu­chosť a hĺbku všetkých prirodzených zmyslov.
Máriina panenská láska prežaruje zvnútra celé jej telo i všetky fyzické prejavy, obklopuje ich oslnivou a vnútornou čistotou. (…) Máriina panenská láska preniká všetky schopnosti a životo­darné sily človeka, i tie najhlbšie a najskrytejšie posväcuje tak, že ich uvádza do vnútorného súladu, priťahuje k Bohu a zjednocuje s ním. Táto láska posvätila najprv prirodzený telesný vzťah ma­ličkej Márie s jej matkou Annou a urobila z neho akoby sviatosť božskej lásky. (…) Mária ustavične zotrvávala v prvotnej láske novonarodeniatka a po celý život si v jedení, v pití i v každom te­lesnom prejave zachovala hĺbku a jednoduchosť malého dieťatka. (…) Potrava bola pre ňu pokrmom preniknutým dychom života, ktorý vychádza bezprostredne od Boha. Jej láska vedela v pokr­me odhaliť Božiu vôňu a chuť, čo Duch Svätý zanechal ako sto­pu a spomienku na jeho lásku, s ktorou všetko stvoril pre človeka a pre spojenie s ním.

(P. Thomas Philippe, OP, La vie cachée de Marie“ – Máriin skrytý život)