Duchovná chudoba
Zasvätenie vnútorných hodnôt

(PÚ) Dobrotivý Pán nepohrdol lonom Panny Márie, ale uza­vrel sa v ňom ako zajatec a otrok lásky; a neodmietol poslúchať ju a podrobiť sa jej po tridsať rokov. Opakujem, tu je ľudský duch v koncoch, keď sa vážne zamyslí nad týmto činom vtelenej Múdrosti, ktorá sa nechcela – hoci mohla – dávať ľuďom pria­mo, ale urobila tak prostredníctvom svätej Panny. Nechcela prísť na svet vo veku dospelého človeka, nezávislého od starostlivosti a poúčania svojej svätej Matky. Táto nekonečná Múdrosť nes­mierne túžila osláviť Boha, svojho Otca, a spasiť ľudí, a nenašla na to dokonalejší a rýchlejší spôsob, než vo všetkom sa podriadiť svätej Panne.

(sv. Ľudovít Mária Grignion z Montfortu)

Pobádaná láskou sa teda Mária uberá do domu svojej príbuz­nej. Keď tam vstupuje, Alžbeta, odpovedajúc na jej pozdrav, cíti, ako sa dieťa živo pohlo v jej lone, a „naplnená Duchom Svätým“ zvolala veľkým hlasom: „Požehnaná si medzi ženami a požeh­naný je plod tvojho života“ (Lk 1, 40-42). Toto Alžbetino zvola­nie, toto privítanie, sa stalo časťou Zdravasu ako pokračovanie anjelského pozdravenia a je jednou z najčastejších modlitieb Cir­kvi… V Alžbetinom pozdrave má každé slovo bohatý význam. Zásadne dôležité sa však zdá až to, čo sa hovorí na konci: „Bla­hoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán“ (Lk 1, 45). Tieto slová možno postaviť vedľa oslovenia „milosti plná“ v anjelskom pozdrave. V oboch textoch sa jasne prejavuje zásadný mariologický obsah, t. j. pravda o Márii, ktorá sa stala skutočne prítomnou v tajomstve Krista práve preto, že „uverila“. Anjelom oznámená plnosť milosti znamená dar samého Boha. Máriina viera, ktorú vychvaľuje Alžbeta pri návšteve, ukazuje, ako Panna z Nazareta odpovedala na tento dar.

(Ján Pavol II, Redemptoris Mater, 12)

Svätý Jozef
“Mária ťa pozýva, aby sa jej Nepoškvrnené Srdce stalo tvojím domovom! V tom spočíva zasvätenie sa…”

o. Dominik Chmielewski, SDB