Meditácia k 5.dňu – Vstup do svadobnej komnaty – Jozef, ženích Máriinho tajomstva

(TM) Všetko treba robiť v Márii, to znamená, že si treba postupne navyknúť pohrúžiť sa do seba a nájsť si vo vnútri duchovný obraz presvätej Panny. Mária sa stane pre dušu modlitebňou, v ktorej možno predkladať Bohu všetky modlitby bez obáv z odmietnutia; bude vežou Dávidovou, ktorá ochráni pred každým nepriateľom; zažatou lampou, ktorá osvetlí celé vnútro a roznieti ho božskou láskou; stane sa posvätným stánkom, kde spolu s ňou uvidíme Boha; popri Bohu sa Mária stane pre dušu všetkým, útočišťom v každej situácii. Keď sa duša modlí, modlí sa v Márii, keď bude prijímať Ježiša vo svätom prijímaní, odovzdá ho Márii, aby sa mu v nej páčilo. Ak niečo bude robiť, bude to v Márii. Všade a vo všetkom sa bude zriekať seba.

(sv. Ľudovít Mária Grignion z Montfortu )

…Činnosť Cirkvi vo svete je akoby pokračovaním Máriinej starostlivosti. Totiž činorodá láska Panny Márie doma v Nazarete, u Alžbety, v Káne Galilejskej, na Kalvárii – vo chvíľach dejín spásy ďalekosiahleho cirkevného významu – pokračuje a prejavuje sa v materinskej starostlivosti Cirkvi, aby všetci ľudia poznali pravdu, v jej starostlivosti o maličkých, o chudobných, o slabých, v jej neprestajnom úsilí o pokoj a upevnenie spoločenskej svornosti, v jej vytrvalej príčinlivosti, aby všetci ľudia mali účasť na spáse, ktorú im získal Kristus svojou smrťou. Takým spôsobom láska k Cirkvi sa prejaví v láske k Márii a láska k Márii v láske k Cirkvi, pretože jedna nemôže byť bez druhej, ako prezieravo poznamenáva Chromancius Aquilejský: „Cirkev sa zhromaždila vo večeradle s Máriou, Matkou Ježišovou, a s jeho bratmi. Nemožno teda hovoriť o Cirkvi tam, kde nie je Mária, Matka Pána, s jeho bratmi.“

(Pavol VI., Mariánsky kult, 28)