1. deň: Zvestovanie, objatie Ducha Svätého

Ó stravujúci Oheň,
Duchu lásky,
vzbĺkni vo mne, nech sa mi v duši uskutoční
akoby vtelenie Slova;
nech mu je moje človečenstvo novou nádobou,
kde obnoví svoje tajomstvo.
A ty, Otče,
skloň sa k svojmu úbohému stvoreniatku,
zahaľ ho svojím tieňom
a viď v ňom iba svojho milovaného,
v ktorom máš všetko zaľúbenie.

(bl. Alžbeta od Trojice)

Čakal som, čakal na Pána
a on sa ku mne sklonil.
Vyslyšal môj nárek
a vytiahol ma z jamy hrôzy, z bahnitého kalu.
Nohy mi postavil na skalu
a kroky mi upevnil.
Do úst mi vložil pieseň novú,
chválospev nášmu Bohu.

Mnohí to uvidia a bázeň ich naplní
a budú dúfať v Pána.
Blažený človek, čo v Pána skladá dôveru
a nevšíma si pyšných ani náchylných klamať.
Veľa zázrakov si urobil, Pane, Bože môj;
a v tvojich zámeroch s nami
kto sa ti vyrovná?
Aj keby som ich chcel rozhlásiť
a vyrozprávať všetky,
toľko ich je, že sa nedajú spočítať.

Obety a dary si nepraješ,
lež uši si mi otvoril.
Nežiadaš žertvu ani obetu zmierenia,
preto som povedal: „Hľa, prichádzam.
Vo zvitku knihy je napísané o mne,
že mám plniť tvoju vôľu.
A to chcem, Bože môj,
hlboko v srdci mám tvoj zákon.“

Ohlasujem tvoju spravodlivosť vo veľkom zhromaždení,
svojim perám hovoriť nebránim,
Pane, ty to vieš.
Tvoju spravodlivosť si v srdci neskrývam,
rozprávam o tvojej vernosti a o tvojej spáse.
Neskrývam tvoju milosť a pravdu pred veľkým zhromaždením.

Ale ty, Pane, neodnímaj mi svoje milosrdenstvo,
tvoja milosť a tvoja pravda
nech mi vždy pomáhajú.
Zo všetkých strán sa na mňa kopia
nespočetné pohromy,
opantalo ma toľko hriechov,
že nemám o nich prehľadu.
A je ich viac, než mám vlasov na hlave,
až mi z toho srdce zamiera.

Pane, ráč ma zachrániť,
príď mi čím skôr na pomoc.
No nech jasajú a nech sa v tebe tešia všetci,
čo ťa hľadajú.
A tí, čo túžia po tvojej pomoci,
nech stále hovoria:
„Nech je zvelebený Pán!“
Ja som síce biedny a úbohý,
no Pán sa stará o mňa.
Ty si moja pomoc a môj osloboditeľ,
Bože môj, nemeškaj.