Meditácia k 1. dňu – Spojenie Boha Otca a Panny Márie

Ak je Božím zámerom, aby ženích dostal nevestu ako sebe po­dobnú pomocníčku, nie je to len kvôli plodeniu potomstva; jej úlohou je tiež opatrovať a vychovávať deti s materinskou starost­livosťou, nehou, dobrotou a múdrymi radami.

Boh Otec nás nepochybne predurčil stať sa údmi jeho Syna; povolal nás z rozhodnutia svojej vôle a číreho účinku milosti, ktorú nám dal v Ježišovi Kristovi pred všetkými vekmi: vopred nás už akoby v sebe stvoril a pripravil nám sväté diela a chce, aby sme ich vykonali na jeho slávu…

Preto v plnosti času, keď dal život svojej svätej neveste, ukázal jej svoje zámery s každou dušou.

(Jean Jacques Olier, „La vie intérieure de Marie“ – Máriin vnútorný život)

Vyhlasujeme, oznamujeme a definujeme: učenie, že preblahoslavená Panna Mária v prvom okamihu svojho počatia bola jedi­nečnou milosťou Boha a privilégiom s ohľadom na zásluhy Ježiša Krista, Spasiteľa ľudského pokolenia, uchránená od akej­koľvek poškvrny dedičného hriechu, je od Boha zjavené, a preto ho musia všetci veriaci pevne a stále veriť.

(Pius IX., bula Ineffabilis Deus, 8. 12. 1854)

Tento jas celkom výnimočnej svätosti“, ktorým je Mária „obdarovaná od prvej chvíle svojho počatia“ (LG, 56), dostáva celý od Krista: „vzhľadom na zásluhy svojho Syna bola vykúpená vznešenejším spôsobom“ (LG, 53). Otec ju viac ako ktorúkoľvek inú stvorenú osobu „v Kristovi požehnal všetkým nebeským duchovným požehnaním“ (Ef 1,3). On si ju v ňom ešte pred stvorením sveta vyvolil (pórov. Ef 1,4), aby bola pred jeho tvárou svätá a nepoškvrnená v láske.
Otcovia východnej tradície nazývajú Božiu Matku „Celá svätá“ (Panhagia) a oslavujú ju ako „uchránenú od akejkoľvek škvrny hriechu, akoby Duchom Svätým stvárnenú a utvorenú ako nové stvorenie“ (LG, 56). Z Božej milosti zostala Mária počas celého svojho života čistá bez akéhokoľvek osobného hriechu.

(Katechizmus katolíckej Cirkvi, 492—493)