Meditácia k 3. dňu – Kráľovná vesmíru

Zem bola teda predurčená slúžiť tiež ako prechodný príbytok Panny Márie i všetkých údov Kristovho mystického tela – Cir­kvi, ktorá sa na nej mala rozšíriť do všetkých končín a ustanoviť v nich Božie kráľovstvo. Preto Boh Otec pri usporiadaní vesmíru mal na pamäti pomocníčku, ktorú si vyvolil, aby mala účasť na vytvorení Božej rodiny; s ňou usporiadal pozemský príbytok, ur­čený pre túto jeho nevestu, pre jeho Syna i všetky adoptívne deti – ako keď muž stavia dom a rozvrhuje pozemok za účasti a so súhlasom svojej milovanej manželky. Kiež by sme pochopili ve­lebnú dôstojnosť nevesty večného Otca! Veď vôbec nepoznáme Máriinu vznešenosť a veľkosť: ona je naozaj všeobsiahlym lo­nom, kde bol vytvorený svet a Cirkev; niesla v sebe celé Božie dielo a mala účasť na jeho moci, múdrosti, láske a plodnosti, slo­vom, na celej jeho božskej dokonalosti.

(Jean Jacques Olier, „La vie intérieure de Marie“ – Máriin vnútorný život)

V tomto širokom horizonte úloh bude pred zrakmi veriacich prítomná najsvätejšia Panna Mária, vyvolená dcéra Otca, ako dokonalý príklad lásky – tak k Bohu, ako aj k blížnemu. Ako sa­ma hovorí v piesni Magnifikat, veľké veci urobil v nej Všemo­húci, ktorého meno je sväté (pórov. Lk 1, 49). Otec vyvolil Máriu pre jedinečné poslanie v dejinách spásy: aby bola matkou očakávaného Spasiteľa. Panna odpovedala na Božie volanie s pl­nou ochotou: „Hľa, služobnica Pána“ (Lk 1, 38). Jej materstvo, začaté v Nazarete a zavŕšené v Jeruzaleme pod krížom, bude sa v tomto roku ctiť ako vnútorné a naliehavé poslanie pre všetky Božie deti, aby sa vrátili do domu Otca a počúvali jej materinský hlas: „Urobte, čo vám Kristus povie“ (porov. Jn 2, 5).

(Ján Pavol II., Tertio millennio adveniente, 54)