Zasvätenie držiteľov moci
Zem bola teda predurčená slúžiť tiež ako prechodný príbytok Panny Márie i všetkých údov Kristovho mystického tela – Cirkvi, ktorá sa na nej mala rozšíriť do všetkých končín a ustanoviť v nich Božie kráľovstvo. Preto Boh Otec pri usporiadaní vesmíru mal na pamäti pomocníčku, ktorú si vyvolil, aby mala účasť na vytvorení Božej rodiny; s ňou usporiadal pozemský príbytok, určený pre túto jeho nevestu, pre jeho Syna i všetky adoptívne deti – ako keď muž stavia dom a rozvrhuje pozemok za účasti a so súhlasom svojej milovanej manželky. Kiež by sme pochopili velebnú dôstojnosť nevesty večného Otca! Veď vôbec nepoznáme Máriinu vznešenosť a veľkosť: ona je naozaj všeobsiahlym lonom, kde bol vytvorený svet a Cirkev; niesla v sebe celé Božie dielo a mala účasť na jeho moci, múdrosti, láske a plodnosti, slovom, na celej jeho božskej dokonalosti.
(Jean Jacques Olier, „La vie intérieure de Marie“ – Máriin vnútorný život)
V tomto širokom horizonte úloh bude pred zrakmi veriacich prítomná najsvätejšia Panna Mária, vyvolená dcéra Otca, ako dokonalý príklad lásky – tak k Bohu, ako aj k blížnemu. Ako sama hovorí v piesni Magnifikat, veľké veci urobil v nej Všemohúci, ktorého meno je sväté (pórov. Lk 1, 49). Otec vyvolil Máriu pre jedinečné poslanie v dejinách spásy: aby bola matkou očakávaného Spasiteľa. Panna odpovedala na Božie volanie s plnou ochotou: „Hľa, služobnica Pána“ (Lk 1, 38). Jej materstvo, začaté v Nazarete a zavŕšené v Jeruzaleme pod krížom, bude sa v tomto roku ctiť ako vnútorné a naliehavé poslanie pre všetky Božie deti, aby sa vrátili do domu Otca a počúvali jej materinský hlas: „Urobte, čo vám Kristus povie“ (porov. Jn 2, 5).
(Ján Pavol II., Tertio millennio adveniente, 54)
„Ľudia zaväzujú Boha Otca k zázrakom do takej miery, do akej veria v Jeho otcovstvo.“
Mario de Fiesole,
Celá Malosť, s. 87