Zasvätenie sa duchu detstva
Počas celej Starej zmluvy bolo Máriino poslanie pripravované poslaním svätých žien. Na samom počiatku je Eva: napriek svojej neposlušnosti dostáva prisľúbené potomstvo, ktoré zvíťazí nad Zlým (pórov. Gn 3,15), a prisľúbenie, že bude matkou všetkých žijúcich (pórov. Gn 3,20). Na základe tohto prisľúbenia Sára počne syna napriek svojmu vysokému veku (pórov. Gn 18, 10-14; 21,1-2). Boh si proti všetkému ľudskému očakávaniu volí to, čo svet považuje za nemohúce a slabé (pórov. 1 Kor 1, 27), aby ukázal, že je verný svojmu prisľúbeniu: Annu, Samuelovu matku (pórov. 1 Sam 1), Deboru, Rút, Juditu, Ester a mnohé iné ženy. Mária „vyniká medzi poníženými a chudobnými Pá¬na, ktorí od neho s dôverou očakávajú a prijímajú spásu. Máriou, vznešenou dcérou sionskou, sa konečne po dlho očakávanom splnení prisľúbenia napĺňa čas a nastoľuje sa nový poriadok spásy“ (LG, 55).
(Katechizmus katolíckej Cirkvi, 489)
Mária sa nám odovzdáva bez výhrad, aby sme sa i my odovzdali jej.
Keďže nedokážeme prijať Máriu v jej povýšení, hoci je ono i nám prisľúbené, prichádza k nám v tej najpokornejšej podobe, ako celkom maličká, v kolíske. Nakoľko nedokážeme hľadieť ani na krásu jej plnej ženskosti („Svätá Panna je taká prekrásna, že človek by najradšej zomrel, aby ju mohol vidieť znovu.“), je nám dané užasnúť nad čarom jej detstva.
Jean Jaques Olier nás pozýva k úcte k Panne Márii ako dieťaťu:
„Vidí sa mi, že svätej Anne a svätému Joachimovi by bolo veľmi milé, keby sme ich v duchu navštívili a poprosili o vstup do svätého príbytku, aby sme mohli pristúpiť ku kolíske ich svätého dieťatka, ktorému sú oni strážcami a viditeľnými anjelmi. Pozdravme ich najskôr modlitbou im na počesť, potom prikľaknime ku kolíske a zotrvajme tam v zbožnom rozjímaní; pridajme sa k anjelom a spolu s nimi si uctime a oslavujme nevídanú Máriinu vznešenosť. Vierou sa vžime do láskyplných pocitov všetkých nebeských duchov a pripojme sa tak k rozmanitým formám úcty, ktoré prejavujú Márii – veľdielu Božej lásky a múdrosti.“
„Ľudia zaväzujú Boha Otca k zázrakom do takej miery, do akej veria v Jeho otcovstvo.“
Mario de Fiesole,
Celá Malosť, s. 87