7. deň: Máriino zasvätenie v chráme

Príď, Duchu Svätý,
ktorý si si ma vyvolil
a oddelil od tohto sveta.
Postavil si ma
pred tvár svojej slávy,
tak teda zachovaj si ma
vždy bdelého a neochvejného
vo svojom príbytku, čo máš vo mne.
Nech v stálom pohľade na teba
ožívam, ja, mŕtvy;
buď mojím a ja. bedár,
naveky zbohatnem.
Keď sa tebou sýtim a napájam,
keď sa ustavične halím do teba,
čoraz väčšmi zakúšam slasti
nevýslovných dobier:
lebo ty si najväčším dobrom
a všetkou slávou i slasťou;
tebe patrí svätá sláva,
nerozdielnej a životodarnej Trojici,
ktorú uctievajú a vyznávajú,
klaňajú sa jej a slúžia
v Otcovi, Synovi a Duchu Svätom
všetci veriaci,
teraz i vždy, až na veky vekov.

(sv. Simeon, nový teológ)

Veľký je Pán a hoden každej chvály
v meste nášho Boha.
Jeho svätý vrch, prekrásne návršie,
je celej zemi na radosť.
Vrch Sion, tajomný príbytok,
je mestom veľkého kráľa.
Boh sa preslávil v jeho palácoch
ako istá ochrana.

Lebo hľa, králi sa spolčili
a utvorili jeden šík.
No sotva sa pozreli, stŕpli úžasom,
zmiatli sa a dali sa na útek,
hrôza ich tam schvátila,
bolesti ako rodičku,
ako keď východný víchor
rozbíja lode taršišské.

Čo sme počuli,
to sme aj videli v meste Pána zástupov,
v meste nášho Boha:
Boh ho založil naveky.
Spomíname, Bože, na tvoje milosrdenstvo
uprostred tvojho chrámu.
Ako tvoje meno, Bože,
tak aj tvoja sláva šíri sa až do končín zeme;
tvoja pravica je plná spravodlivosti.
Nech sa raduje vrch Sion
a judejské dcéry nech jasajú
nad tvojimi výrokmi.

Obíďte Sion a obklopte ho,
spočítajte jeho veže.
Dobre si všimnite jeho hradby,
prejdite jeho paláce,
aby ste mohli rozprávať ďalšiemu pokoleniu,
že on je Boh, náš Boh,
naveky a na veky vekov:
on sám nás bude stále sprevádzať.