Zasvätenie našich skutkov

Milujúca Matka prejavovala svojmu Synovi nežné materské city. Láskala ho, bozkávala a brala do náručia. A Ježiš odpove­dal podľa prirodzenosti malého dieťaťa, sal matkino mlieko, ne­chal sa jej hojdať a maznať na rukách. Bol celkom ako nevinné dieťa, hoci bol múdrosťou Otca. Ach, kto nás kedy naučí sprá­vať sa k stvoreniam ako Mária a Ježiš, jedine v duchu a v Bohu?

(Marie de Sainte Thérèse, „L ‚union mystique à Marie “ – Mystická jednota s Máriou)

Preto teda právom môžeme vidieť vo výraze „blahoslavená, ktorá uverila“, akoby kľúč, ktorý otvára Máriinu vnútornú sku­točnosť, skutočnosť tej, ktorú anjel pozdravil ako „milostiplnú“. Ak ako „milostiplná“ bola od vekov prítomná v tajomstve Krista, skrze vieru mala na ňom účasť v celom rozsahu svojej pozemskej púte. „Napredovala na ceste viery.“ A zároveň aj nenápadne, ale priamo a účinne sprítomňovala ľuďom tajomstvo Krista. A robí to stále a prostredníctvom tajomstva Krista je prítomná medzi ľuďmi aj ona sama. Takto sa tajomstvom Syna objasňuje aj tajomstvo Matky.

(Ján Pavol II., Redemptoris Mater, 19)

„Vtelenie Slova záviselo od Máriinej vernosti. Život Krista vo svete závisí od vašej vernosti.“
Ján Pavol II.