Zasvätenie nášho priľnutia k Duchu Svätému

Duch Svätý svojím neviditeľným zásahom daroval Márii vte­lené Slovo nie vo svetle, ale v ohni lásky. Láskou a v láske Du­cha Svätého Mária panensky počala Ježiša. Duch Svätý sa jej odovzdal v tejto novej láske.

Vďaka poddajnosti Máriinej lásky Duch Svätý prebúdza skry­té schopnosti, ktoré jeho nevesta v sebe nosí. Dá jej láske nový rozmer, stáva sa činorodou. Ježiš je požehnaným plodom jej lo­na: Máriina láska je odteraz tvorivá a plodná, nielen prijímajúca. Počal sa v nej Ježiš ako pečať vypálená láskou Iného, láskou vnútornou, no nekonečne plamennejšou, ktorá Márii vyjavila prí­tomnosť novej, Božskej osoby, oveľa drobnejšej, nezje ona.

(P. Thomas Philippe, „La vie cachée de Marie “ – Máriin skrytý život)

Táto Matka sa volá Mária. Cirkev si ju uctieva zvláštnym spôsobom. Mariánsky kult presahuje úctu, ktorá sa preukazuje všetkým ostatným svätým. Ctí si ju tak preto, lebo je Matkou, lebo bola vyvolená za Matku Božieho Syna a jemu, večnému Slovu, dala v určenom čase „telo“, a v istom momente dejín da­rovala „ľudstvo“. Cirkev včleňuje túto zvláštnu úctu k Božej Matke do celého cyklu liturgického roku, v ktorom sa 25. marca, na sviatok Zvestovania, deväť mesiacov pred Vianocami, s tak­tom, no pritom slávnostne pripomína chvíľa ľudského počatia Božieho Syna. Možno povedať, že od 25. marca do 25. decem­bra Cirkev kráča spolu s Máriou, ktorá ako každá matka čaká hodinu pôrodu, deň Vianoc. A v tom istom čase Mária „kráča“ s Cirkvou. Očakávanie jej materstva sa v živote Cirkvi každo­ročne pripomína: všetko, čo sa odohralo medzi Nazaretom, Ain-Karimom a Betlehemom, určuje v živote Cirkvi tému litur­gie, rozjímania a modlitby – zvlášť modlitby ruženca.

(Ján Pavol II., Zmysel materstva v spoločnosti a rodine, 2 a 3, generálna audiencia 10. 1. 1979)

„Máriino materské pôsobenie spočíva v tom, že duše stavia do dokonalej a úplnej závislosti na Duchu Svätom.“

Mario de Fiesole,
Celá malosť, s. 16