Zasvätenie božských čností

Alžbetine slová: „Blahoslavená, ktorá uverila“, sa však ne­vzťahujú iba na túto mimoriadnu chvíľu zvestovania. Zvestova­nie je iste vrcholnou chvíľou Máriinej viery v očakávaní Krista, ale je aj východiskom, ktorým sa začína celá jej „púť k Bohu“, celá jej cesta viery. A na tejto ceste vynikajúcim a skutočne hrdinským spôsobom – či dokonca so stále väčším hrdinstvom viery –  sa bude uskutočňovať „poslušnosť“, ktorú mala a ktorou odpovedala na slová Božieho zjavenia. A táto Máriina „posluš­nosť viery“ sa bude počas celej jej púte prekvapujúco podobať viere Abrahámovej… Veriť znamená úplne „sa oddať“ samej pravde slova živého Boha a pritom vedieť a pokorne uznávať, „aké nepochopiteľné sú jeho súdy a nevyspytateľné jeho cesty“ (Rim 11, 33). Mária, ktorá sa z večnej vôle Najvyššieho ocitla, možno tak povedať, v samom strede týchto Božích „nevyspyta­teľných ciest“ a „nepochopiteľných súdov“, sa nimi riadi v noci viery a plne, s otvoreným srdcom prijíma všetko, čo je stanovené v Božom pláne.

(Ján Pavol II., Redemptoris Mater, 14)

„Máriino materské pôsobenie spočíva v tom, že duše stavia do dokonalej a úplnej závislosti na Duchu Svätom.“

Mario de Fiesole,
Celá malosť, s. 16