Zasvätenie sa Márii ako prostredníčke

Teraz, ó Matka milosrdenstva, v mene nehy tvojho prečistého srdca, Mesiac – teda Cirkev – padá na tvár, leží ti pri nohách a zahŕňa ťa naliehavými prosbami. Bola si ustanovená za prostredníčku medzi Cirkvou a Slnkom spravodlivosti, aby v tvojom svetle uzrela svetlo a skrze teba zaslúžila si milosti Slnka, ktoré ťa skutočne nado všetko milovalo a ozdobilo ťa krásou, keď ťa zahalilo do plášťa slávy a korunovalo najkrajšou z korún!

(sv.Bernard)

Mária bola plná milosti skôr kvôli nám, než pre ňu samotnú: Boh si ju vyvolil, aby sa všade a vo všetkom stala našou pro­zreteľnosťou.

Božou vôľou je, aby sme mali všetko skrze Máriu.

(sv. Bernard)

Komu bolo oznámené, že Duch Svätý na ňu zostúpi? A prečo? Ak len nie preto, aby ju vlastnil a naplnil, aby Božský Duch prišiel tam, kde už prebýval, a stal sa v Márii prekypujúcou hoj­nosťou, ktorá sa vylieva na nás?…
Pane, Mária je našou prostredníčkou; cez ňu sme dostali tvoje milosrdenstvo; vďaka nej prijímame v našich domoch Pána Je­žiša.

(sv. Bernard)

Vykupiteľskou smrťou jej Syna dosiahlo materské prostred­níctvo služobnice Pána univerzálny rozmer, lebo dielo vykúpenia sa vzťahuje na všetkých ľudí. Tým sa jedinečne prejavuje účin­nosť jediného a univerzálneho Kristovho prostredníctva „medzi Bohom a ľuďmi“. Máriina spolupráca sa svojou podriadenosťou zúčastňuje na univerzálnosti prostredníctva Vykupiteľa, jediného prostredníka…
Svojím prostredníctvom, podriadeným prostredníctvu Vyku­piteľa, Mária osobitne prispieva k jednote Cirkvi, putujúcej na tejto zemi, s eschatologickou a nebeskou skutočnosťou spoločen­stva svätých, lebo je už „vzatá do neba“.

(Ján Pavol II., Redemptoris Mater, 40-41)

„Máriino materské pôsobenie spočíva v tom, že duše stavia do dokonalej a úplnej závislosti na Duchu Svätom.“

Mario de Fiesole,
Celá malosť, s. 16