Zasvätenie sa Márii ako prostredníčke
Teraz, ó Matka milosrdenstva, v mene nehy tvojho prečistého srdca, Mesiac – teda Cirkev – padá na tvár, leží ti pri nohách a zahŕňa ťa naliehavými prosbami. Bola si ustanovená za prostredníčku medzi Cirkvou a Slnkom spravodlivosti, aby v tvojom svetle uzrela svetlo a skrze teba zaslúžila si milosti Slnka, ktoré ťa skutočne nado všetko milovalo a ozdobilo ťa krásou, keď ťa zahalilo do plášťa slávy a korunovalo najkrajšou z korún!
(sv.Bernard)
Mária bola plná milosti skôr kvôli nám, než pre ňu samotnú: Boh si ju vyvolil, aby sa všade a vo všetkom stala našou prozreteľnosťou.
Božou vôľou je, aby sme mali všetko skrze Máriu.
(sv. Bernard)
Komu bolo oznámené, že Duch Svätý na ňu zostúpi? A prečo? Ak len nie preto, aby ju vlastnil a naplnil, aby Božský Duch prišiel tam, kde už prebýval, a stal sa v Márii prekypujúcou hojnosťou, ktorá sa vylieva na nás?…
Pane, Mária je našou prostredníčkou; cez ňu sme dostali tvoje milosrdenstvo; vďaka nej prijímame v našich domoch Pána Ježiša.
(sv. Bernard)
Vykupiteľskou smrťou jej Syna dosiahlo materské prostredníctvo služobnice Pána univerzálny rozmer, lebo dielo vykúpenia sa vzťahuje na všetkých ľudí. Tým sa jedinečne prejavuje účinnosť jediného a univerzálneho Kristovho prostredníctva „medzi Bohom a ľuďmi“. Máriina spolupráca sa svojou podriadenosťou zúčastňuje na univerzálnosti prostredníctva Vykupiteľa, jediného prostredníka…
Svojím prostredníctvom, podriadeným prostredníctvu Vykupiteľa, Mária osobitne prispieva k jednote Cirkvi, putujúcej na tejto zemi, s eschatologickou a nebeskou skutočnosťou spoločenstva svätých, lebo je už „vzatá do neba“.
(Ján Pavol II., Redemptoris Mater, 40-41)
„Máriino materské pôsobenie spočíva v tom, že duše stavia do dokonalej a úplnej závislosti na Duchu Svätom.“
Mario de Fiesole,
Celá malosť, s. 16